ARCHÍV

Návštevy
Celkom1841675
Mesiac1405
Dnes301
Online1
Snehuliaci

Môj kamarát snehuliak

Keď napadne kopa snehu, to mám veľmi rád!

Vonku na dvore mi stojí zimný kamarát.

Červený nos z veľkej mrkvy, oči uhlíky,

biele bruško a na hlave klobúk veliký.

Skákať, behať, naháňať sa nechce ani trocha,

iba stojí, stojí, stojí ako biela socha.

Či mu šepkám, či mu spievam, či na neho kričím,

či mu zhodím klobúk z hlavy, nepohnem ho ničím.

Odíde až s jarným slnkom, stečie dolu brehom.

Už sa teším až sa zase zjaví s prvým snehom.

Prispela: Zuzana J.




Snehuliak

Len čo Janko ráno vstal, na oblok sa vyštveral.

A z obloka do dvora s údivom sa pozerá.

Všade vidí biely svet, svieti z cesty, z domov, striech.

A od plota, je to tak, smeje sa naň snehuliak.


Snehuliak

Na kraj lesa, na kraj hory, velikánsky panák stojí.

Nos má z mrkvy, v ruke drúk. To je silák ako buk!

Vyjde slnko spoza hory snehuliačik zmenšuje sa.

smúti, žiali, že je malý že už ide jar.


Smutný snehuliak

Za humnami je náš známy snehuliak. Pohneval sa so slniečkom, veru tak.

Smutne hľadí do kaluže na cestu, kde mu slnko roztopilo nevestu.

Že ho deťom bolo ľúto, kým bol mráz, spravili mu snehuliačku ešte raz.


Snehuliak

V strede mesta na ulici stojí vážny, bledolíci

tučný pánko v klobúku, sťa reklama na múku.

Stojí v noci, stojí vo dne, nože si ho obzrieť poďme:

Úsmev trochu meravý a ten klobúk? Deravý!

V ruke metla, načo asi? Nepridá mu veľa krásy.

No a brucho, pozrite sa! A mrkvu má miesto nosa!

Ale aj tak je nám milý, sami sme ho postavili.

Keď sa zima vydarí, bude s nami do jari.


Snehuliačik

Snehuliačik, snehuliak, aký si ty neborák,

nemáš ani kabáta, skry sa aspoň za vráta.

Nefúka mi do ucha, netreba mi kožucha,

mne je vtedy najlepšie, keď severák zafúka.

Prispela: Emília J.


 

Zima…Gitka

Biela zima

Skočil vietor po vysokú oblohu,

doteperil ťažkú chmáru v batohu.

Polietal po kraji trošku, potom spravil dieru v rožku

a prikázal: „Von sa, páper, veselo!

pokry zem a premaľuj ju na bielo


Meluzína

“ Počúvajte spolu, deti: Čo to hviždí, čo to letí?

Už nám fúka do komína chladná pani meluzína.

My sa jej však nebojíme, dobre v piecke zakúrime


Rolničky

Rolničky, rolničky, strieborný váš hlas

rozlieha sa krajinou, všade vládne sneh a mráz,

Na saniach letíme noci ba aj dni

sprevádzajú všade nás naše túžby, hry a sny.

Koník zrýchlil beh, všade trblieta sa sneh.

Nad ním zaznieva náš veselý smiech: ha-ha-ha.

Cesta plná krás, do snov vedie nás

zas prišiel deň sviatočný a rolničiek znie hlas.

Rolničky, rolničky, strieborný váš hlas

rozlieha sa krajinou, všade vládne sneh a mráz, jé.

Na saniach letíme noci ba aj dni

sprevádzajú všade nás naše túžby, hry a sny.

Smejeme sa, spievame, tento čas je prekrásny.


Deti a snehuliak

Biela zima, veľké mrazy snehuliačik, či ťa mrazí!

Hoď si kabát na seba. – Mne a zima? Ale ba!

Nič krajšieho pre mňa nieto, zima, to je moje leto

veľká zima, biely snehsánkovačka, detský smiech.


Padá sniežik, padá

Padá sniežik padá, do našeho dvora,

pod perinu bielu ukryla sa hora.

Padá sniežik padá, biely mäkký sneh,

poďme rýchlo deti na najbližší breh.

Vytiahnime lyže, vytiahnime sane,

už sú plné peria záhrady i stráne.

Biele vločky snehu krúžia sem a tam,

radujme sa deti zima prišla k nám.


Snehuliak

Kopa snehu chlapcov láka, postavili snehuliaka.

Miesto očí uhlíky, na kabáte gombíky.

Bielučký je ako z múky, do okien sa díva z lúky.


1.Snehuliak

Na kraj lesa, na kraj hory velikánsky panák stojí.

Nos má z mrkvy, v ruke drúk. To je silák, ako buk!


2.Snehuliak

Snehuliak si prosí, dva mrkvové nosy.

Vari chceš byť dvojnosý? To sa predsa nenosí.

Ale čo by, ale čo by, budem tatko.

Jeden nos chcem do zásoby pre maličné snehuliatko


Zimná

Pustým poľom sniežik leží, vrany slzy ronia.

Do dediny koník beží, rolničky mu zvonia.

V saniach sa nám dobre sedí, nohy máme v slame,

a na ušiach baranice, vďaka našej mame.


Snehové vločky

Čo je vločka? Biely zázrak. Pozerám sa hore na mrak.

Pozerám sa do zázračna, lebo sú vločkové mračná.

Vločiek je v nich ako maku. Už padajú dolu z mraku.

Aha! Mám zázračnú vločku! Sadla si mi na čiapočku


Zima

Od severu vietor duje Zima prišla, zrazu tu je.

Prišla sem-tam poľom v blate A všetko je v bielom šate.

Slnko darmo zub si brúsi teraz predsa sneh byť musí.

Nakŕmime psíka, mačku, užijeme sánkovačku.


Snehuliak

Túži biely snehuliak po malom výlete,

Chce si trochu pošantiť ako aj vy v lete.

Jemu zima neškodí, športom údy hreje,

postaví sa na kopec letí a sa smeje.

Rozletí sa postava, brucho padá v úvrate,

z kopy snehu za rána nového si gúľate.

Stojí milý snehuliak na tom istom mieste,

ale šantiť ako prv viacej sa mu nechce.


Krásne lyžovanie

Lyžujem sa. Čiže. Mám na nohách lyže

jedna lyža, druhá lyža, sneh je biely ako ryža.

Ja sa krásne lyžujem, lyžami sneh ryžujem.

Padám! Pomóc! Kde som? Kto som?

Lyžiar, čo lyžuje nosom!

Prispela : Gitka


 

Zima…Tereza

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

Zvieratá v zime

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 


© 2011 Všetky práva vyhradené

Príspevky na stránkach sú zo zbierok admninistrátorky a prispievateliek. Sú určené k práci s deťmi. Publikovanie, zverejňovnie príspevkov na verejných sieťach a používanie príspevkov v oficiálnom styku je podmienené súhlasom autorky príspevku alebo komentára. Administrátorka nezodpovedá za obsah príspevkov a komentárov, ktoré na stránke publikujú prispievateľky. Ak sa v obsahu nájde obrázok, text alebo fotografia na ktorú máte autorské práva, upozornite administrátorku a tento obsah bude zmazaný. Ďakujem.