Zima…Gitka
Biela zima
Skočil vietor po vysokú oblohu,
doteperil ťažkú chmáru v batohu.
Polietal po kraji trošku, potom spravil dieru v rožku
a prikázal: „Von sa, páper, veselo!
pokry zem a premaľuj ju na bielo
Meluzína
“ Počúvajte spolu, deti: Čo to hviždí, čo to letí?
Už nám fúka do komína chladná pani meluzína.
My sa jej však nebojíme, dobre v piecke zakúrime
Rolničky
Rolničky, rolničky, strieborný váš hlas
rozlieha sa krajinou, všade vládne sneh a mráz,
Na saniach letíme noci ba aj dni
sprevádzajú všade nás naše túžby, hry a sny.
Koník zrýchlil beh, všade trblieta sa sneh.
Nad ním zaznieva náš veselý smiech: ha-ha-ha.
Cesta plná krás, do snov vedie nás
zas prišiel deň sviatočný a rolničiek znie hlas.
Rolničky, rolničky, strieborný váš hlas
rozlieha sa krajinou, všade vládne sneh a mráz, jé.
Na saniach letíme noci ba aj dni
sprevádzajú všade nás naše túžby, hry a sny.
Smejeme sa, spievame, tento čas je prekrásny.
Deti a snehuliak
Biela zima, veľké mrazy snehuliačik, či ťa mrazí!
Hoď si kabát na seba. – Mne a zima? Ale ba!
Nič krajšieho pre mňa nieto, zima, to je moje leto
veľká zima, biely snehsánkovačka, detský smiech.
Padá sniežik, padá
Padá sniežik padá, do našeho dvora,
pod perinu bielu ukryla sa hora.
Padá sniežik padá, biely mäkký sneh,
poďme rýchlo deti na najbližší breh.
Vytiahnime lyže, vytiahnime sane,
už sú plné peria záhrady i stráne.
Biele vločky snehu krúžia sem a tam,
radujme sa deti zima prišla k nám.
Snehuliak
Kopa snehu chlapcov láka, postavili snehuliaka.
Miesto očí uhlíky, na kabáte gombíky.
Bielučký je ako z múky, do okien sa díva z lúky.
1.Snehuliak
Na kraj lesa, na kraj hory velikánsky panák stojí.
Nos má z mrkvy, v ruke drúk. To je silák, ako buk!
2.Snehuliak
Snehuliak si prosí, dva mrkvové nosy.
Vari chceš byť dvojnosý? To sa predsa nenosí.
Ale čo by, ale čo by, budem tatko.
Jeden nos chcem do zásoby pre maličné snehuliatko
Zimná
Pustým poľom sniežik leží, vrany slzy ronia.
Do dediny koník beží, rolničky mu zvonia.
V saniach sa nám dobre sedí, nohy máme v slame,
a na ušiach baranice, vďaka našej mame.
Snehové vločky
Čo je vločka? Biely zázrak. Pozerám sa hore na mrak.
Pozerám sa do zázračna, lebo sú vločkové mračná.
Vločiek je v nich ako maku. Už padajú dolu z mraku.
Aha! Mám zázračnú vločku! Sadla si mi na čiapočku
Zima
Od severu vietor duje Zima prišla, zrazu tu je.
Prišla sem-tam poľom v blate A všetko je v bielom šate.
Slnko darmo zub si brúsi teraz predsa sneh byť musí.
Nakŕmime psíka, mačku, užijeme sánkovačku.
Snehuliak
Túži biely snehuliak po malom výlete,
Chce si trochu pošantiť ako aj vy v lete.
Jemu zima neškodí, športom údy hreje,
postaví sa na kopec letí a sa smeje.
Rozletí sa postava, brucho padá v úvrate,
z kopy snehu za rána nového si gúľate.
Stojí milý snehuliak na tom istom mieste,
ale šantiť ako prv viacej sa mu nechce.
Krásne lyžovanie
Lyžujem sa. Čiže. Mám na nohách lyže
jedna lyža, druhá lyža, sneh je biely ako ryža.
Ja sa krásne lyžujem, lyžami sneh ryžujem.
Padám! Pomóc! Kde som? Kto som?
Lyžiar, čo lyžuje nosom!
Prispela : Gitka
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.