ARCHÍV

Návštevy
Celkom723671
Mesiac16874
Dnes716
Online8
ZÁHRADKA
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

Relaxačné cvičenia
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

Aktivity v triede v prezentáciách
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

Aktivity v prírode
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

Počítame do desať
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

Tešíme sa na sviatky jari
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

Lesné zvieratá
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

Domáce zvieratá
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 

1. Zásobník básní ku dňu matiek
Vytlačiť

Vitajte nám, vitajte nám, mamy, mamky, mamičky.

Zasmejte sa , pozdvihnite  starostlivé hlavičky.

Dnes je veľký sviatok váš, mala by tu hudba hrať.

Ružičky a konvalinky mali by tu rozváňať.

Vy však skromné mamičky, málo k šťastiu žiadate,

stačí Vám, keď veľkú lásku  Vašich detí poznáte.

Ešte som len maličká malá, rada by som všetkých privítala.

Ako je vidieť, zišlo sa vás dosť a to nám robí veľkú radosť.

Ako nám to pôjde chcel by každý vedieť, keď tu bude na nás toľko očí hľadieť.

V hlavičkách to máme dobre uložené, ale srdiečka, ach, celé vyplašené.

Niečo viem, niečo popletiem. A teda milí hostia, milé mamy,

Vítame vás medzi nami. Mnoho zdaru vy nám prajte a na konci zatlieskajte.

Poďte, deti , rýchlo sem,  / prichádzajú ďalšie deti zo zákulisia /

Voľačo vám pošepnem. Dnes naše mamky sviatok majú,

Čo im tie ich deti dajú ?

Deti spolu:

Sme iba malé detičky, slabé sú naše ručičky, kde pre nich dárky dáke vziať ?

Čo pekné im k sviatku dať ?

O tom, že ich radi máme pesničku im zaspievame.

I básničku pridáme, iných darov nemáme.

Poďme si deti pekne zaspievať     -  /jedno dieťa hovorí/

Ale najprv treba našich hosti privítať. – /ostatní odpovedajú/

Keď sme sa tu zišli, pekne Vás vítame.

Šťastia, zdravia od srdca želáme.

Najprv zaspievame mamkám, ale aj babkám, potom všetkým vám aj kamarátkam.

Spievať Vám budeme do rána bieleho

By sa vaše srdce radovalo.

Povedali, že som malý ako štoplík od piva,

Nedivte sa, prosím pekne, veď i taký žiačik býva.

Hoc som malý, ale predsa niečo viem

A vo veľký tento sviatok peknú pieseň spievať chcem.

Či vieš mama koho rada, koho objať sa mi žiada,

Komu kvietok posielam, kohože to rada mám ?

Nuž len teba jedinú, milovanú maminu .

Prispela: Maruška

Mama

Vie o nás všetko. Viac, než mnohí iní. A napriek tomu nikdy nesklame.

A nespomína dlho na prečiny. O kom to vravím? Predsa o mame.

Mama. Ten človek, čo najdlhšie mlčí, keď ublížia mu jeho najbližší.

Po každom páde sa znova chodiť učí. Po každom plači sa znova utíši.

Mama. Tá večná kvetinka skromná. Vyperie, žehlí, sedí nad šitím.

Takejto službe nič sa nevyrovná. No iný život bol by nebytím

pre ňu, čo tŕpne pre každý náš krôčik. A dá aj to, čo sama postráda.

Srdcom je pri nás, kam nevidia oči. Nechce nás stratiť. Veľmi nerada.

Preto sa bojí snáď viac, než by chcela. Hádam viac, než my sami o seba.

Snáď myslíme si, že by nemusela a že nám toľkej lásky netreba.

Nech neradí a nech sa nevyzvedá. A vtedy mnohý z nás sa poraní,

keď rady matky za lesk sveta predá. Mama vždy chcela iba ochrániť.

Potom snáď tuší utajenú bolesť ukrytú hlúpo za drzosť a chlad.

Pridobre pozná naše srdce holé. Mama. Ten človek, čo vždy vie mať rád.

Prečo to mnohý prineskoro zistí? Prečo sa stala mnohým privšedná

tak ako breza so šumiacim lístím, tak ako svetlo každučkého dňa

tak samozrejmé, že ho nevnímame. A zabúdame zaň i ďakovať.

Ale aj jasný musí zhasnúť plameňa po lete raz príde inovať.

Tak vážme si ich, kým sú medzi nami. A prosme Boha, nech bdie pri nich sám.

Veď by sme často v svete boli sami bez našich dobrých milujúcich mám.

A tým z nich, Bože, čo už s nami nie sú a ktoré kryje tichá čierna zem,

ktorým len sám vieš správne adresu, tým pošli od nás tiché – ďakujem.

Otázky pre mamu

„Povedz, mama, prečo si si nášho ocka vzala?“

„Lebo som ho zo srdiečka veľmi rada mala.“

„A nikdy tá vaša láska od nás neuletí?“

„Neuletí, prejde ona, do vás, moje deti.“

„Povedz, mama, prečo vstávaš prvá?“

„Keď tej práce vždy je toľko, a deň krátko trvá.“

„Prečo mama, keď sa hneváš, siahaš za vareškou?“

„Aby som vás pohladkala, roztopašných smieškov.“

Poznáte ju?

Je milá a nežná ako jarný kvet, čo snežienkou ho voláme.

Je dobrá a krásna ako rozprávka, čo osvieži nás po ráne.

Spolu

Je to naša mama! Ona len nám žije!

Dobre nám je, dobre, kým jej srdce bije.

Je nám ako rosa, čo oživí kvet.

Bez mamy je pustý, prázdny celý svet.

Spolu

Mama, drahá mama, my ťa rady máme.

Za lásku ti srdce plné lásky dáme.

Modlitbička

Kto rozpráva mi rozprávku? Kto kladie ruku na hlávku?

Kto navarí a napečie? Kto je môj smiech a bezpečie?

S kým je mi vždy tak ohromne? Kto smúti, keď je smutno mne?

K prosbe tichej skladám rúčky a prosím Ťa potichúčky

drahý Pane Ježišku, ochráň moju mamičku, by sa stále usmievala, o Tebe mi zaspievala.

Prosím z hĺbky srdiečka, žehnaj môjho otecka, aby k práci mal dosť sily, ochraňuj ho, Pane.

Keď sa stratia záveje, keď sa slnko zasmeje, keď prvý kvet nájdete, ten najkrajší na svete,

zaneste ho svojej mamke,  poteší sa iste a bude mať také oči ako nebo čisté.

Oči si umyjem, učešem vlásky, aby som hoden bol maminej lásky.

A keď sa oblečiem, zavolám na ňu. Príde a podivné veci sa stanú.

Celú ju objímem a bozkám sladučko, poviem jej: „Voniaš mi ako to jabĺčko.

Ja ti dám srdiečko, len také malé, čo ako potôčik žblnkoce stále.

Ak som ti málo dal, tak ma to mrzí. Prečo máš, mamička, na lícach slzy?“

Najkrajšia hviezdička

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je Tvoja mamička, čo ti Boh dal.

Láskavá hviezdička je moja mamička. Vo chvíli zármutku nežne ma pohladí,

v každučkom objatí lásku mi vyjaví.

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je Tvoja mamička, čo ti Boh dal.

Verná to hviezdička je moja mamička. Keď slnko zapadá, k spánku ma ukladá,

keď ráno vychodí, milo ma zobudí.

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je Tvoja mamička, čo ti Boh dal.

Múdra to hviezdička je moja mamička, vo chvíľach starostí dobre mi poradí,

láskavou radou vždy dušu mi pohladí.

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je Tvoja mamička, čo ti Boh dal.

Bdelá to hviezdička je moja mamička. Stráži ma celý deň aj v noci čas,

keď ráno precitnem, už je tu zas.

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je Tvoja mamička, čo ti Boh dal.

Štedrá to hviezdička je moja mamička. Má pre mňa všetko čo potrebujem,

pri nej mi veru nič nechybuje.

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je Tvoja mamička, čo ti Boh dal.

Veselá hviezdička je moja mamička. Aj keď je za oknom daždivý deň, ona sa veselo usmieva len.

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je Tvoja mamička, čo ti Boh dal.

Pozorná hviezdička je moja mamička. Všimne si všetko, čo na očiach mám,

preto jej v dnešný deň kytičku dám.

Najkrajšia hviezdička z celého nebíčka je Tvoja mamička, čo ti Boh dal.

Deň matiek

Šetrím si korunky, už ich mám päť, kúpim dnes mamičke najkrajší kvet.

Taký kvet červený ako lienka, ľúbim ťa, ľúbim mamulienka.

Nechodím do práce ešte, zamestnať ma nikto nechce.

Vraj som malé dieťa iba, vzdelanie mi zatiaľ chýba.

Peňaženku prázdnu mám, pár halierov schovávam.

No a za tie, čo už s tým, v obchode nič nekúpim.

Ach, už to mám, už to viem, čo ti mamka darujem.

Budem dobrý, chcem ti sľúbiť, iba teba budem ľúbiť.

Pošepkám ti nežné slová, budem vravieť zas a znova.

Milá mamka, mám ťa rád, ďakujem ti nastokrát.

Akéže to oči máš mamička moja? Z nich sa na mňa usmieva dobrota tvoja.

Keď sa do nich zahľadím, srdiečko mi hreje tichučko mi šteboce s mamičkou dobre je.

Akéže to ruky máš mamička moja? Roboty sa nijakej nikdy neboja.

Keď ma nimi pohladíš cítim celý deň, že si moja, a ja zas tvoja, tvoja len!

Mama je slnko so zlatým vlasom, ale slniečko – to zasa ja som

Preto sa na svete krásne máme. Mne svieti mama a ja mame.

Maľujem, maľujem krásny kvet, taký kvet nevidel ešte svet.

Maľujem, maľujem ako viem, mamičke tento kvet zanesiem.

Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička, rozjasní u nás deň úsmevom mamička.

Každé ráno mamička pobozkáš ma na líčka.

Keď ma izbou roztočíš, smiech mi skočí do očí.

Bozk ti vrátim na líčka, milá, drahá mamička.

Moja mama rada ma má, lepšej mamy niet.

Už som poznal veľa mám, najlepšiu však len ja mám.

Ja jej za to božtek dám, taký ako svet.

Natrhám kytičku, hoc´ skromnú maličkú,

pôjdem s ňou pozdraviť najdrahšiu mamičku.

Pobozkám, postískam obe milé líčka:

Ži dlho, buď šťastná, najdrahšia mamička.

Viažem si kytičku v zelenom hájičku, keď si ju uviažem, mamke ju ukážem.

Toto je kytička z našeho hájička, pre teba mamička kus môjho srdiečka.

Letí, letí pesnička, k mamke zaletí, počuj, drahá mamička pozdrav od detí.

Ty si naše slniečko, láskou nás zohrievaš, vďaka za to, že nás tak veľmi rada máš.

Moja mamka najdrahšia, ďakujem ti tiež, že za mier a za šťastie láskou bojuješ.

Ešte mám len štyri rôčky, robím iba malé krôčky, ale to už dobre viem, aký je dnes vzácny deň.

Táto malá kytička je pre teba mamička. Keď si ľahnem do postieľky, dám ti ešte božtek veľký.

Vraj som motýľ, vraj som lienka, vraj som ako holubienka, ale je to klam!

Krajšiu ako holubienku svoju mamku mám. Tá má také milé oči a v nich svetielka

a má také tmavé vlasy, tmavé asi ako tma, také tmavé ich má.

Keby mala ale vlasy hoci ako ľan, nestratila by z tej krásy,

bola by vždy krásna asi ako jarná stráň.

V srdci nosím svoju mamku ako vzácny drahokam.

Ku všetkým je dobrá, milá, najlepšia však býva k nám.

Po celé dni u nás vládne vrelý nádych pokoja.

Iba ruky našej mamky v kľude nikdy nestoja.

Neviem ako všetko stihne, veď má toľko roboty.

Ale ona, mamka zlatá – ešte si aj zanôti.

Chcel by som byť ako ona, pracovitý, veselý,

chcem, aby jej nežné oči úsmevom vždy hľadeli.

Nesiem ti ruže mamička moja, lebo dnes veľký sviatok máš.

Keď sa nám oči potichu spoja, želanie bez slov rozoznáš.

Tá jedna ruža bude ťa hladkať, keď budeš moje šaty prať,

a šepkať bude: “Mamička sladká, vždy si ťa budem milovať.”

Keď budeš krájať okrušky chleba, druhá ruža sa usmeje,

že v očiach skrývaš po kúsku neba, že s tebou, mama, dobre je.

Tá tretia zase večerom riekne, keď ja už budem sníček sniť:

“Ďakujem mama, ďakujem pekne, chcem ti dobrou dcérou byť.

Keby som bol malé vtáča, čo si nôžky v rose zmáča,

zniesol by som, ak to treba, tebe mamka modré z neba.

Zobkal by som ti len z dlane spieval piesne nevídané.

Keby som bol vietor, všetko by som plietol

Lietal by som ponad vráta, aj cez vrecko do kabáta.

Keby som bol hviezdička, svietil by som z nebíčka.

Žmurkal by som na mamku, dal by som je hádanku.

Usmiata je každý deň, z lásky jej kvet prinesiem.

Od narodenia mi je vzácna, je to predsa moja mama.

Dostal som do daru ozajstnú gitaru.

Teraz na nej zahrám všetkým dobrým mamám.

No len mojej budem hrať, ako ju mám veľmi rád.

Všetci na mňa povedali, že som ešte chlapec malý.

Malý tam – malý sem ja si ľahko pomôžem.

Podložím si stoličku a pobozkám mamičku.

Všetko spravím pre mamičku, lebo ju mám rád,

postavím sa na stoličku, poumývam riad.

Mamka moja, mamka zlatá. Ty by si si zaslúžila,

aby všetky kvietky v poli, kvitli iba tebe kvôli.

Ktože mi môj prštek boľavý pofúka?

Ktože ma posmelí, keď zbadám pavúka?

Ktože mi do vláskov mašličku uviaže?

Ktože mi na chlebík masielko namaže?

Ktože mi vysuší slzičku na líčku?

Ktožeby? No ktože? Zavolám mamičku.

Je deň matiek, mamka, mamička drahá, prijmi od synáčka želanie zdravia.

Deň matiek svätíme a ty si matka, dovoľ mi objať ťa, mamička sladká.

Vo vrbine pri potôčku odtrhol som fialôčku.

Čo myslíte? Komu asi?

Mojej mamke, rád ju mám, ja jej prvý kvietok dám

Mama – to slovo krásne, až pri tom človek žasne,

Vyslovujem ho každý deň a pri tom sa usmejem.

Si ako krásny sen, čo zalial našu Zem.

Na každý žiaľ máš liek, vôkol teba počuť smiech.

Prečo sa chveje osika? Lebo sa jej vetrík dotýka.

A ktože je, kto na vine, že sa chvejú ruky mamine.

To sú ale smiešne otázky. Tie ruky sa chvejú od lásky.

Každá dobrá matka, v žiali dieťa hladká.

Má ho veľmi rada – keď je preč, tak ho hľadá.

Keď má dieťa horúčku, tak ho drží za rúčku.

Naučí ho svojej reči, nenechá ho v nebezpečí.

Ja mám mamku, mamičku, ráno varí kávičku.

Izbu riadi, čistí šaty, ja mám mamku, poklad zlatý.

Mäkká je trávička, vonný je kvet, jasná je hviezdička, sladký je med,

dobrá je mamička, bozkám ju na líčka.

Prečo ste dnes milé stráne, fialkami rozvoňané?

Ty to nevieš? – odpovedia. Veď aj fialky to vedia.

A čo vedia? Povieme ti.

Vedia, že chcú na jar deti, ktoré ľúbia svoje mamy,

vyznať im to fialkami.

Keby som bol slnkom, slnečný potôčik pri mamke by žblnkol

Keby som bol stromom, sláviček by spieval pod naším oblokom.

Keby som bol včielkou, poslal by som mame tisíc drobných kvietkov.

Mamka moja, mamka zlatá, kto tú tvoju prácu zráta?

Varíš nám, perieš nám, srdiečko ti za to dám.

Mama, ty budeš so mnou stále? Nezavrieš ani potom očká?

Nad postieľkou, tu na povale narastie cez noc rozprávočka.

Nepríde, keby som bol sám. Ja ti ju, mamka, ráno dám.

Mama, ty neodídeš, však? Kto by nám pral a umyl riad?

Strážiš nás ako hniezdo vták a mám ťa strašne, strašne rád.

Dneska ti dám len tento kvet, no raz ti kúpim celý svet.

Mama, ty pôjdeš so mnou všade? Ty poznáš všetky cestičky.

Vieš, ako slnko lúče pradie a prečo svietia hviezdičky.

Keď spoznám všetko ako treba, znesiem ti jednu hviezdu z neba.

Opýtala som sa speváčikov z vŕby: Čo sa s tými mamičkami deje?

Mňa pošteklí tráva, mamička sa smeje.

Mňa uštipne muška, mamičku to svrbí.

Mne ochorie hlávka, mamka za mňa plače,

keď ja bývam rada, mama ešte radšej.

Ja ostanem sama, mama sa mi bojí.

To je všetko, vtáčikovia moji.

Čo všetko deťom k šťastiu treba? Slnko a modrý kúsok neba,

piesok a v izbe s hračkami dva veľké bozky od mamy.

Čo všetko deťom k šťastiu stačí? Hrozienko sladké na koláči

a denne jedna hodinka v náručí svojho ocinka.

Čo sa dnes deťom najviac ráta? Mať ocka ako kamaráta,

maminu dlaň a popri tom mať vždy lásky plný dom

Hoci mám len srdce malé, voľné miesto je tam stále.

Zmestí sa doň mamka, brat, aj ocka mám veľmi rád.

Slnko, stromy, ba i kvety, v srdci nosím, milé deti.

Hračky, babka ba i dedko, zmestí sa mi doňho všetko.

Kamarátov dobrých, viem, do srdca si schovať smiem.

Hoci mám len srdce malé, miesto je v ňom stále.

Keď raz budem veľký, tak, nebude už zo mňa žiak,

budem variť celé dni, v mojej slávnej kuchyni.

Pre mamky a pre deti, navarím dnes špagety,

pre babičku palacinku,pre dedka zas kuracinku.

Pre otecka rezeň pravý, aj keď nie je veľmi zdravý,

potom všetkým bez viny, pridám pohár zmrzliny.

Privítanka

Všetci:

Mamičky či vidíte vaše tváre usmiate? Dnes veľký sviatok slávite.

1. dieťa:

Mamka moja mamulienka, moja zlatá mamička, čože ti dám dnes do vienka, keď som ešte maličká?

2. dieťa:

Mamka moja mamulienka, moja zlatá mamička, sadnem si ti na kolienka a bozkám ťa na líčka.

3. dieťa:

Ako modré nezábudky, ako jasné hviezdičky, to sú oči milované, to sú oči mamičky.

4. dieťa:

Mamička sviatok máš, my sme len malí, čo by sme braček môj mamičke dali?

5. dieťa:

Knižku mám jej dať, či voňavé kvety. Koľko len starostí majú dnes detí.

6. dieťa:

Hej veru viem, čo viem, poviem jej v krátku, celé svoje srdce nesiem jej k sviatku.

Vitajte nám, vitajte nám mamy, mamky, mamičky.

Zasmejte sa, pozdvihnite starostlivé hlavičky.

Dnes je veľký sviatok, mala by tu hudba hrať.

Snežienky a konvalinky, mali by tu rozváňať.

Vy však skromné mamičky, málo ku šťastiu žiadate,

stačí vám, keď veľkú lásku vašich detí poznáte.

Sviatok

Keď sa stratia záveje, keď sa slnko zasmeje

keď prvý kvet nájdete, ten najkrajší na svete,

zaneste ho svojej mamke; poteší sa iste

a bude mať také oči ako nebo čisté.

Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky, každú hračku maličkú,

lež najväčšmi zo všetkého ľúbim svoju mamičku.

Oči si umyjem, učešem vlásky, aby som hoden bol maminej lásky.

A keď sa oblečiem, zavolám na ňu. Príde a podivné veci sa stanú.

Celú ju objímem a bozkám sladučko, poviem jej: „Voniaš mi ako to jabĺčko.

Ja ti dám srdiečko, len také malé, čo ako potôčik žblnkoce stále.

Ak som ti málo dal, tak ma to mrzí. Prečo máš, mamička, a lícach slzy?“

Poštárik

Dieťa píše: Mojej mame – Tak to stojí v telegrame.

Adresa – aká? … dobre známa, – tam, kde býva moja mama.

Veď nepoznám všetky mamy, komu mám dať telegramy?

/Vyberá z tašky ďalšie telegramy a zbadá deti/

Ahoj, decká, deti, dietky! Vám ich rozdám, – všetky, všetky!

Vy viete dobre samé, čo písali ste mame.

Tak na správnu adresu telegramy zanesú.

/Poštárik porozdáva telegramy, každé dieťa dostane svoj text. Deti postupne otvárajú obálky a čítajú/

Ahoj, mami! To ja sám posielam ti telegram

k tvojmu sviatku, k sviatku mám, píšem veršík – telegram.

V tom veršíku láska samá – k tebe, moja milá mama!

/prezerá text telegramu a komentuje/

Ako sa to číta smiešne. Žiadny dĺžeň, čiarka, mäkčeň!

/číta pomaly, ako je text napísaný/

Moja draha mamicka, ty moj sladky snicek, bozkáva ta synček.

/konštatuje presvedčivo/

Mama správne prečíta to, veď je mama naše zlato!

Keď bolí hlávka, či nožičky, pomoc vždy nájdem u mamičky.

Pofúka bolesť, pohladí vlásky, veď u mamy je tak veľa lásky.

A z tej lásky – to vieme, všetci v šťastí žijeme.

Telegram píšem, môžem faxom – ako je už dnes bežnou praxou.

Mobil – fax – a telegram – zvonia, píšu – rád ťa mám.

Uver tomu v chvíľu milú, cez internet aj z mobilu

dnes k tebe slová lásky plynú, najkrajšie slová pre maminu.

Ja tiež posielam svojej mame, vinšovanie v telegrame:

- K milému tvojmu sviatku mám veršovanku krátku.

- Nech sprevádza ťa radosť stála, by zdravia, lásky dosť si mala!

Neviem písať, čáry-máry, mame kreslím krúžky, čiary.

Prečíta si z toho v mojom srdci mnoho.

Prijmi, drahá mamina, veľkú pusu od syna!

Maľujem srdce, maľujem – komu to srdce darujem!?

Tomu srdce dám, koho rada mám.

Prebýva láska v ňom, to srdce patrí dvom:

Patrí to srdce maličké – oteckovi a mamičke.

Mám, mamička, mám ťa rád, vieš sa so mnou učiť, hrať,

si môj poklad. Viem, to viem, za všetko ti ďakujem.

Najkrajšia z ruží, jednička, je moja zlatá mamička.

Srdce má dobré, láskavé, mne najlepšie je pri mame.

Či vieš, mama, koho rada, koho objať sa mi žiada,

komu kvietok posielam, kohože to rada mám?

Nuž len teba jedinú, milovanú maminu!

K mamičkinmu sviatku mám básničku krátku

nech sprevádza ťa radosť stála, by zdravia, lásky dosť si mala!

Posielam mame veršík k sviatku, srdiečko zlaté, na pamiatku.

To všetko, všetko - z lásky. Ej! Aj kvietok ruže šípovej.

Poštárik vystúpi pred publikum a ukončí vystúpenie.

Milované naše mamy, všetky sme vám prečítali

pre vás priania – telegramy.

Prijmite tie slová vrúcne – za vašu lásku – naše srdce.

Kytička pre mamičku

Kto ma stále doma čaká, kto mi náruč otvára,

koho moja slza ľaká, kto sa so mnou zhovára.

Spolu: Je to moja usmievavá, dobrá mamička.

Kto ma ráno nežne budí, kto sa na mňa usmieva,

koho láskou veľkou ľúbim, komu teraz zaspievam.

Spolu: Je to moja usmievavá, dobrá mamička.

Kto ma každý večer hladká, bozká na líčka,

je to moja usmievavá, dobrá mamička.

Ja Ti, moja dobrá mama, za to všetko ďakujem,

za lásku a starostlivosť kytičku Ti venujem.

Spolu: Je to moja usmievavá, dobrá mamička.

Ja Ťa každý večer hladkám, bozkám na líčka,

Teba, moja usmievavá, dobrá mamička.

Kytica pre naše mamy

Na deň matiek naši malí, kyticu vám nachystali.

Z veršíkov, kvetov, premilí, kytičku mamám uvili.

Z každého kvietka neha sála, hrejivá vďaka našim mamám.

Kvet šepká slová milé, známe:„ Zo srdca! Z lásky – mojej mame!“

Spolu

Za tvoju lásku, mamulienka, z vďaky si kľakám na kolienka.

Ďakujem Bohu, že ťa mám, objímam ťa a bozkávam!

Štebotali sýkorienky za rána, že sa chystá, že sa chystá oslava.

Sviatok majú mamy – veliký, máme pre ne kvety, veršíky.

My budeme kvetmi. Neveríte? Zostaňte tu s nami, uvidíte!

Spolu

Za tvoju lásku, mamulienka, z vďaky si kľakám na kolienka.

Ďakujem Bohu, že ťa mám, objímam ťa a bozkávam!

Anjeliček malinký – stráži sníček Aničky

Keď spinká Anička – stráži ju mamička.

Mama moja, ja to viem – srdiečko ti darujem.

Boží anjel potom z neba, bude chrániť mňa i teba.

Poviem ti veršík, mama milá, čo som sa dávno naučila:

Ľúbim ťa ako cukrík sladký, my najlepšie sme kamarátky.

Si ako vonná ružička – ži šťastne, drahá mamička.

Spolu:

Za tvoju lásku, mamulienka, z vďaky si kľakám na kolienka.

Ďakujem Bohu, že ťa mám, objímam ťa a bozkávam!

Volám sa Narcis, milé deti, z lupeňov mojich – slnko svieti.

Kvitnem na jar, voniam slastne.

Moje žlté kvety mamám nosia deti – veď sú krásne!

Karafiát, hrebíček, hovoria mi tiež – klinček.

Rôzne farby mávam, pekne rozvoniavam.

Šťastný som, keď z malej dlane dá kvet dieťa svojej mame.

Spolu:

Za tvoju lásku, mamulienka, z vďaky si kľakám na kolienka.

Ďakujem Bohu, že ťa mám, objímam ťa a bozkávam!

Mám šípovú ružičku, v poli kvitne, na kríčku.

Vonia včielkam, čmeliačikom, neraní ich tŕňom – šípom.

V neskorej chladnej jeseni kvietok sa v šípku premení.

A v zime potom – ajajaj! Mama navarí dobrý čaj.

Nesiem mame k sviatku veršík na pamiatku. To všetko z lásky!

Všetko – hej, aj kvietok ruže šípovej.

Spolu:

Za tvoju lásku, mamulienka, z vďaky si kľakám na kolienka.

Ďakujem Bohu, že ťa mám, objímam ťa a bozkávam

Rozkvitnem, nech všetci hľadia, do všetkých rozvoniavam strán,

dobrí ľudia, čo ma sadia, dali mi meno orgován.

Moje kvety fialové v kríčku natrhá si dieťa pre mamičku.

Viete meno tohto kvietka? Ja som poľná margarétka.

Útla som, skromná, biela, na lúkach je nás veľa.

Biely kvietok šepne mame, že sa veľmi radi máme.

Rastiem, kvitnem skoro z jari, na záhrade sa mi darí.

Mám kvety žlté, červené a lístky štíhle, zelené.

Potešia sa otec s mamou tej kytici tulipánov.

Prispela: Tereza

MAMINE RUKY

Zahádam Vám hádanku. Chcete, môžem začať?
Čie ruky ma držali, keď som začal kráčať? Prvé krôčky neisté potom dotyk zeme,
čia ruka mi utrela líčko zaslzené?
Čie ruky ma kŕmili, podávali sladkosť, triasli a tešili prežívali radosť?
Uhádli ste? Určite!
Každý z nás ich pozná, ruky, ktoré ochránia, neboja sa ohňa.
Dnes do tých rúk jediných patria iba kvety.
Jeden bude odomňa.
MAMI, ĎAKUJEM TI !

MODLITBA ZA MAMU
Vďaka ti, Pane, za mamu, za jej starostlivé a láskavé ruky,
za noci, ktoré pri mne prebdela, za to, že ju mám.
Daj, aby všetky deti sveta spoznali pohladenie mamy.
Daj , nech sú všetky mamy obrazom
našej Nebeskej Matky, Márie.

Prispela: Majka


 

Besiedka ku Dňu matiek
Vytlačiť

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.


 


Strana 5 z 6« Prvá...23456

© 2011 Všetky práva vyhradené

Príspevky na stránkach sú zo zbierok admninistrátorky a prispievateliek. Sú určené k práci s deťmi. Publikovanie, zverejňovnie príspevkov na verejných sieťach a používanie príspevkov v oficiálnom styku je podmienené súhlasom autorky príspevku alebo komentára. Administrátorka nezodpovedá za obsah príspevkov a komentárov, ktoré na stránke publikujú prispievateľky. Ak sa v obsahu nájde obrázok, text alebo fotografia na ktorú máte autorské práva, upozornite administrátorku a tento obsah bude zmazaný. Ďakujem.