Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.

Prepáčte, ale tento článok je len pre registrovaných užívateľov.

Keď cez škrupinu topiaceho sa snehu vykukne prvá snežienka a krókusy nám rozžiaria oči, tak s istotou vieme, že prišla jar. Sivé maňušky, bahniatka, ohlasujú príchod jari a Veľkú noc. Podľa kalendára sa jar začína dňom jarnej rovnodennosti, t. j. 21. marca. Každoročne býva Veľká noc v prvú nedeľu, ktorá nasleduje po prvom jarnom splne mesiaca. Preto je to pohyblivý sviatok a býva vždy v inom termíne.
S jarnou rovnodennosťou a príchodom jari sa od pradávnych čias spájajú ľudové zvyky a tradície. Ľudia slávili sviatky jari ako koniec panstva zimy a víťazstvo slniečka. Na jar sa začína nový život – rozkvitajú stromy. Symbolom jari sú vajíčko a mláďatká: zajačik, kuriatko.

Prečo kresťania oslavujú Veľkú noc?

Pred mnohými tisícročiami, za dávnych čias, sa dostali Izraeliti ( Židia ) do otroctva v Egypte. Boh však sľúbil jednému z nich ( Mojžišovi ) že mu pomôže vyniesť Izraelitov na slobodu. Niekoľkokrát žiadali Židia faraóna, vládcu Egypta, aby ich prepustil z otroctva, ale on vytrvalo odmietal. Až nakoniec Mojžiš zvolal svoj ľud a oznámil, čo mu Boh prikázal: každá rodina zabije večer baránka a jeho krvou urobí značku na veraje dverí. Baránka celého upečú a zjedia. Toto jedlo sa bude volať Pánova Pascha. Tento deň sa bude svätiť sedem dní, ako spomienka na významnú udalosť. V tú istú noc sa pripravia na cestu. A nik nesmie vychádzať v noci von, lebo Egyptom prejde Boh – hubiteľ a všetko prvorodené v tú noc zahynie. Zachránia sa len tí, čo budú mať na dverách znamenie urobené krvou. Ako Mojžiš predpovedal, tak sa aj stalo. Tak Boh zachránil Židov. Odvtedy slávia Židia sviatok Veľkej noci.
A práve na tento sviatok, po mnohých tisícročiach, v piatok 7. apríla v 33 roku nášho letopočtu ukrižovali Ježiša Krista. Odvtedy si pripomínajú kresťania túto najväčšiu udalosť v cirkevných dejinách.

Smrtná nedeľa – vynášanie Moreny

Je to nedeľa, dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou. Počnúc popolcovou stredou sa začína pôstne obdobie, ktoré je spojené so zákazom vykonávať akékoľvek zábavy, tancovačky a pod. Je to obdobie, kedy ľudia netrpezlivo očakávali príchod jari a snažili sa rôznymi úkonmi zmeny v prírode urýchliť. Zimu sa snažili z dediny vyhnať napr. vynášaním ženskej figuríny, ktorú ľudia nazývali Morena, Marmuriena, Smrť, Kyseľ a pod. Bola to figurína z dreva ( dve palice v tvare kríža ) a slamy, upravená do ľudskej podoby a oblečená do sviatočných šiat. Dievčatá a chlapci potom s Morenou chodili po celej dedine, spievali rôzne piesne a nakoniec ju vyniesli k potoku, kde ju vyzliekli, zapálili a hodili do vody. V niektorých oblastiach chodili s Morenou dievčatá a obdobne mládenci s Dedkom ( Ďaďom ). Zvyk vychádza z viery, že sa tým z dediny vyženú nebezpečné choroby, a tým aj smrť, že sa vypudia z chotára negatívne sily, ktoré zadržiavajú vegetáciu, no predovšetkým, že sa urýchli odchod zimy a urýchli príchod jari. Toto želanie vyjadrovali vinše, piesne, ktoré komentovali celý obrad:

Marmuriena, Marmuriena, Kyseľova žena, kde si prebývala?
U studienky nôžky som si umývala!
Čo ti tam dávali? Čepčeky krájali,
mládencom a dievkam rozdávali.
Keď ja pôjdem cez lavice, dobreže ma držte,
keď ma bude mamka volať, do vody ma pusťte.

Smrť nesieme, vynesieme, nové leto prinesieme.
Kde ťa hriešnu dáme, kde ťa pochováme?
Do bariny, do bariny, nech tam trpí za své viny,
aby za ňu netrpeli ešte iní.

Nesieme Morenu, v oleji smaženú.
Kde ju postavíme, keď samy nevíme?

Na obecné vráta,tam je veľa blata.
Richtárka dá zlatku, že má kamarátku.

Donášame Morenicu, stratil richtár nohavicu
Vrtela by sa, nemám kolesá, tancovala by, ale som bosá.
Dedko náš, dedko, požral si nám všetko
Nič si nám nenechal, tak si sa dobre mal.
Nosíme my ďadka čo po poli ľapká.
Aj my takí budeme, čo ho nosiť budeme.

Po vynesení Moreny mládež odmenil sám richtár, čo dokazuje, že tento úkon sa chápal ako rituál v prospech celku. Po tomto obrade, sa mládež vracala so spevom do dediny. Na prázdne žrde uviazali stuhy a za odmenu dostali šišky a iné dobroty, niekde aj obed. V niektorých oblastiach dievčatá po vynesení Moreny opäť obišli celú dedinu, tentoraz s košíkom. Gazdiné im za to, že vyniesli zimu z chotára, dávali do košíka najčastejšie vajíčka, ktoré potom použili na Veľkú noc pre kúpačov.

Kvetná nedeľa

Týždeň pred Veľkou nocou bola Kvetná nedeľa, kedy sa uskutočňovala druhá časť obradu, prinášanie Leta – Letečka, mája, májika, hája a pod. Leto prinášali dievčatá. Viedla ich „ kráľovná “ oblečená do svojich najkrajších šiat. Leto znázorňoval rozvinutý vŕbový alebo lieskový prút, ozdobený farebnými stuhami, šatkami, niekde aj vaječnými výduvkami. Vo zvolenskom regióne leto predstavoval stromček. Zelený konárik symbolizoval nový život – jar. Ich používanie bolo u Slovanov natoľko vžité, že cirkev koncom siedmeho storočia zaviedla ich svätenie a tak dodnes ľudia prinášajú v tento deň do kostolov vŕbové prútiky, známe ako bahniatka, maňušky, maňky, búziky, kozičky a pod. Na Kvetnú nedeľu svätil kňaz v kostole modlitbami a svätenou vodou. Ľudia si ich potom zastokli za obrazy alebo pod hradu, aby ich chránili pred búrkou. Vŕbovými púčikmi okiadzali chorých, niekde ich zas dávali do prvej brázdy alebo k prvému zasadenému zemiaku. Vyháňali nimi aj dobytok na pašu a lebo ich zaniesli na hroby mŕtvych. V túto nedeľu zvykli nosiť matky do kostola svoje deti, aby začali skoro hovoriť. Od tohto dňa, až do Veľkého piatku sa čítali v kostole pašie. Verilo sa, že počas pašií bolo možné odkryť poklady ukryté v zemi, pretože nad pokladom horel plamienok. Poklad však bolo treba vykopať skôr, ako sa pašie dočítali. Aj pokrmy konzumované v tento deň mali magickú funkciu. Väčšinou sa konzumovali rôzne druhy cestovín posypané makom, aby na obilí narástli dlhé klasy s množstvom zrna. Varili sa aj strukoviny. Zo zeleniny sa jedli len také druhy, ktoré mali najskôr kvitnúť. Mäso ľudia nejedli, aby neprišli o dobytok. Ak bolo na Kvetnú nedeľu pekné počasie, mala byť dobrá úroda.

Navaríme, navaríme čierneho piva, opojíme, opojíme voľačího syna,
ak nebude piti, budeme ho biti, kijom, kijom kijovati a za vlasy mikovati.
Doniesli sme vám tento zelený háj, nové leto.
Ej vtáčku, vtáčku, čo tak šteboceš?
Či ťa zima trápi? Trápi ma, trápi, kráľovná krásy.

Doniesli sme vám zeleního hája, pod husi, pod kačky
aby vám vajcia dobre niesli a aby ste aj nám dačo oferovali.

Kvetná nedeľa kdes kľúče podela?
Dala som ich, dala svätému Jánu, aby otváral zelenú bránu.
Dala som ich, dala svätému Juru, čo po poli chodí, a zem odmyká.
Svätý Jur ich vzal pole otváral, aby tráva rástla tráva zelená, až po kolená

Čistenie studničiek

Čistenie studničiek, prameňov, potokov a potôčikov bola veľmi dôležitá úloha mládencov, ktorú museli na väčšine územia Slovenska stihnúť do Veľkonočného týždňa. Bol to akýsi prejav kultovej úcty k vode, ktorý je pozostatkom obetovania studničkám a prameňom. Pri čistení mládenci odriekali rôzne jazykové formulky:
Vitaj, zavítaj vodička čistá…Vodička, čistička, Kristova matička, omývaj brehy, omy aj mňa, nebudem hriešne stvorenie.
Za vykonanú prácu ich ľudia odmeňovali naturáliami, alebo im pripravili pohostenie. Ľudia verili, že kto vyčistí 3 – 7 studničiek v chotári, bude celý rok zdravý, nebude ho bolieť hlava a obci prinesie dostatok vlahy.

Zelený štvrtok

Podľa kresťanského učenia sa v tento deň konala posledná večera, na ktorej Ježiš Kristus podával chlieb a víno – svoje telo a krv.
Najčastejšie na Zelený štvrtok, keď posledný raz zvonia zvony, chodili sa ľudia umývať do potoka, aby boli pekní a zdraví. Začínalo sa ešte pred prvým zvonením. Umývanie malo liečebný, kozmetický i zdravotno – preventívny význam. Dievčatá verili, že keď sa umyjú, budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy, a ak si umyjú vlasy, budú im rýchlejšie rásť a budú ich mať pekné husté. V Sebechleboch a v Senohrade chodili dievky okolo vŕby a tam si česali vlasy, pričom odriekali:
Vŕba, vŕba daj mi vlasy na tri pásy…alebo: Milé moje žltie vlasy…
Malým chlapcom sa vlasy strihali, aby ich mali pekné husté, a aby im nešediveli. V tento deň strihali gazdovia žrebcom chvosty, aby im narástla hustejšia hriva. Strihali sa aj ovce, aby mali hustejšiu vlnu. Čerstvá voda mala pomôcť aj pri liečení rôznych lišajov či svrabu, prípadne proti boleniu zubov. Vodu zamurovali do základov domu, vykropili ňou stajne, aby boli zdravé aj zvieratá. Gazdiná ňou vyumývala všetok riad, najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. Musela tiež vyzametať dom a vyniesť smeti, aby sa v ňom nezdržiaval hmyz.
V tento deň sa konal prvý výhon dobytka na pašu, pričom pri východe z maštale museli kravy i kone prekročiť vajíčko či žeravé uhlíky. Koňom do chvosta uväzovali červenú nitku, aby ich uchránili pred urieknutím. Dobytok ešte v stajni pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyhnali bodliakom či žihľavou. Prvý deň mal dobytok pásť sám gazda. Pastieri dostali jedenie vajíčka.
Zelený štvrtok sa považoval za vhodný termín na siatie maku, bôbu, hrachu, uhoriek a tekvice. Verilo sa, že rovnako ako sú v tomto čase zaviazané zvony, zaviažu sa aj kvety na rastlinách do plodov.
V tento deň sa varí špenát, šťavel či šóška na očistenie krvi a na znemenie nadchádzajúcej jari. Pripravujú sa zeleninové jedlá, ktoré majú zabezpečiť dobrú úrodu. Takmer na celom Slovensku bolo rozšírené i nosenie mravcov do domu v noci na Zelený štvrtok. Mravce znamenali šťastie do domu, rozmnoženie hydiny, nápadníkov pre dievky a pod.
S týmto dňom boli späté mnohé magicko – ochranné, očistné úkony. Najčastejším úkonom bolo robenie krížov nad dverami stajní na ochranu pred strigami. V čase, keď už nezneli zvony, používali ľudia rôzne rapkáče, hrkáče, klepáče alebo pastierske trúby, aby vyhnali zlých duchov z domu a škodcov z poľa, pretože nečisté sily sa hluku báli.

Veľký piatok

Podľa kresťanského učenia to bol smútočný deň veľkonočného týždňa, pretože bol Ježiš Kristu ukrižovaný.
Aj na Veľký piatok sa praktizovali rôzne úkony súvisiace s magicko – očistnou, zdravotnou funkciou. Ranné umývanie malo zabezpečiť upevnenie zdravia, pretože ľudia verili, že veľkopiatočná voda má nadprirodzené vlastnosti. Ešte pred východom slnka sa kúpali a umývali, s cieľom ochrániť sa pred vyrážkami, lišajmi, chrastami a inými neduhmi. Kto sa chcel zbaviť choroby, musel skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla. V potoku si ľudia vyplachovali aj ústa, na ochranu pred bolením zubov.
Skoro ráno ženy stierali plachtou rosu z trávy. Malo to zaručiť dobrú dojivosť kráv. Maslo zmútené na Veľký piatok malo liečivú moc. Gazda si ním pred siatím natrel ruky, aby bolo zrno hladké a čisté.
V noci zo štvrtka na piatok sa schádzali strigy a strigôni na svojom sabate čarodejníc. Strigy sa zúčastňovali na sabate len svojou dušou, pričom telo ostávalo doma ležať bez príznakov života. Avšak všetky znamenia, či zranenia, ktoré tam duša nadobudla, sa na druhý deň objavili na tele stríg. Podľa toho sa potom skúmala žena obvinená z čarodejníctva. Tieto praktiky boli na Slovensku menej známe, pretože u nás nebola zriadená inkvizícia. Ľudia verili, že škodlivá činnosť stríg je namierená najmä proti dobytku. Natierali preto dvere stajní kolomažou a cesnakom. Aby striga nemohla počariť kravám, robili gazdiné venčeky zo šípového prútia a o polnoci cezeň cedili mlieko.
V tento deň gazdovia zvyčajne značkovali ovce, aby si ich na jeseň spoznali. Tradovalo sa, že v tento deň ovce menej cítia bolesť. Ráno ovce dostali soľ, aby boli po celý rok zdravé a držali sa po kope. A tie, ktoré ostrihali na Veľký piatok mali mať kvalitnú vlnu. Gazdinky dávali kozám po vajíčku, aby mali veľa mlieka. Dôležitým úkonom bolo i brodenie koní, čo malo zabezpečiť ich zdravie v ďalšom období.
V tento deň sa nič nesialo ani nesadilo, pretože na Veľký piatok a Bielu sobotu sa nesmie zem hýbať. Aby neboli na lúkach krtince, obehli 3x lúku bez zastavenia alebo do krtincov bili cepmi. V tento deň sa štepili mladé stromčeky, aby sa im rýchlo zahojili rany.
V piatok sa dodržiaval prísny pôst, nielenže sa nejedlo mäso, ale ľudia jedli oveľa menej ako inokedy. Jedálny lístok bol zostavený so zámerom vplývať na úrodu. Gazda nesmel nič piť – ani vodu, aby nebol v lete smädný a aby ho neuštipol had.
Čarovnú atmosféru dňa využívali vydajachtivé dievčatá. Sadli si do kaluže, či do potoka, alebo inde púšťali po vode jedľové vetvičky.

Biela sobota

Dôležitým úkonom z cirkevného hľadiska bolo rozväzovanie zvonov a príprava na oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. S prvým zvonením boli spojené rôzne ľúbostné praktiky.
Naši predkovia si veľmi vážili oheň. Preto v tento deň prebiehalo veľkonočné svätenie ohňa. Zapálenie nového ohňa patrilo ešte k pohanským zvykom. Novým ohňom zapálili veľkonočnú sviecu i večnú lampu, do ktorej naliali nový olej. Starý olej spálili pri kostole. Nazývali to pálenie Judáša. Vyhasnuté uhlíky z nového ohňa dávali pod povalu, aby zabránili požiaru. Niekde popol rozsýpali na oziminy alebo odkladali na liečenie. Počas večerného slávnostného zvonenia vyháňali z domov hlodavce. Menší chlapci obehli vlastný dom, cengali aj oni a odriekali:
Von myši, potkany, kde ste sa tu nabrali?
Von z myšacej diery, von z našej komory!
V domácnosti sa venovali príprave obradných jedál. Varili šunku, údené mäso, huspeninu, neskôr zajaca. Niekde piekli z vajec, žemlí a klobás baránka. Väčšinou však piekli baránka z bieleho kysnutého cesta – paska, baba, calta, mrváň. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistenými rukami pohladkala stromy, ktoré mali prvý raz zarodiť. Jedlá pripravené z mäsa sa jedli len v nedeľu. V sobotu sa varila kyslá polievka a opekance. Všetky veľkonočné jedlá sa dávali posvätiť.
Dievčatá v tento deň farbili vajíčka a mládenci plietli korbáče. Biela sobota bol šťastný deň na siatie a sadenie. V okolí Zvolena kotúľali po poli okrúhli koláč, mrváň so slovami: Gúľ, gúľ kúkoľček do hája a pšenička do štála.

K najstarším veľkonočným jedlám patrili vajíčka:
: poznatky o rozmnožovaní vtákov, plazov a iných živočíchov znášajúcich vajcia, človek analogicky prenášal do niektorých mýtov o vzniku zeme, božstiev, či mytologických bytostí. Ľudia verili, že z vajca pochádza zmok – zmoknuté čierne kura. Jeho prítomnosť v izbe znamená prosperitu a záruku peňazí. Podľa poverových predstáv mohol zmoka získať človek, ktorý nosil pod ľavou pazuchou určitý počet dní ( 9, 13 ) vajce z čiernej sliepky, pričom nesmel spať, hovoriť, chodiť do kostola, umývať sa, až kým sa zmok nevyliahol.
: významná zložka potravy – chov hydiny, Ľudia sa snažili rôznymi praktikami zabezpečiť znášanie dostatočného množstva vajec. Ich predaj na trhoch bol jeden zo zdrojov príjmov ešte v 1. pol. 20. storočia.
: obradový význam – konzumácia vaječných jedál pri prvej jarnej orbe, sejbe.
:symbol plodnosti – obnovenie nepretržitosti života, večnej kontinuity na Veľkonočnú nedeľu.
: prostriedok ochrany – vajce z čiernej sliepky vkladali pod strechu na ochranu pred bleskom.
: využitie v ľúbostnej mágii – na získanie mládenca urobilo dievča praženicu z vajec rozbitých na vlastnom chrbte.
: prosperitná funkcia – aby bol dobytok pekný a guľatý, pri výhone sa pohladil vajcom.
: liečebný účinok – chorý, urieknutý človek sa potieral vajcom.
: antikoncepčný prostriedok – výduvky z vajec sa vešali na kútnu plachtu.
: obetný dar – na uzmierenie zlých síl sa hodilo vajce z čiernej sliepky pri požiari do ohňa. Na získanie priazne mŕtvych kládli ľudia vajce do hrobov a na Veľkonočnú nedeľu na hroby.
: pri narodení dieťaťa – pri prvej návšteve krúžili vajcom po líčku dieťaťa so slovami: „ Také líčko, jak vajíčko “. Na Spiši a v Turci dávali vajce dieťaťu do jeho prvého kúpeľa.

Veľkonočná nedeľa

Vo Veľkonočnú nedeľu dospievajúcim dievkam, ktoré chodili už na priadky, založili na hlavu prvýkrát partu. Každá pri prekročení kostolného prahu prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Z kostola, kam si ľudia priniesli posvätiť i jedlo, sa každý ponáhľal domov, pretože kto ako šikovne prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve.
Stolovanie pripomínalo štedrú večeru a gazdiná počas obeda nesmela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Ďalším chodom bola hydina. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Omrvinky zo stola si ľudia odkladali na liečenie, do semien na siatie alebo ich hodili sliepkam. Niekde z jedál nosili aj na hroby mŕtvych.
Ženy a dievčatá pripravovali kraslice. Farbili ich prírodnými farbivami a zdobili rôznymi technikami – batikovaním, vyškrabávaním, naliepaním slamy či dužiny rastlín. Na kraslice často písali veršíky. Ozdobené vajíčka sa posielali aj krstným deťom.

Veľkonočný pondelok

Pravdepodobne zo stredoveku sa nám zachovalo veľkonočné oblievanie. Je to pripomienka na udalosť, keď Ježiš vstal z mŕtvych, zhŕklo sa okolo veľa žien a vojaci sa ich snažili rozohnať vodou.
Preto v súvislosti s Veľkou nocou sú všeobecne známe šibačky a kúpačky. V každej oblasti sa tento deň slávi ináč. Niekde začali mládenci i chlapci šibať už na Veľkonočnú nedeľu a v pondelok pokračovali. Korbáčmi šibali aj gazdiné, aby neoprašiveli. Šibák ( korbáč ) býval veľký ( aj dvojmetrový ), pletený v osmoro. Ľudia verili, že korbáč, ktorý si mládenci na jar pripravili, má životadárnu silu a vyšibaním sa táto sila a zdravie mala na dievčence preniesť. Kúpačky vodou mali dievkam zabezpečiť krásu a zdravie. Každá vyšibaná dievčina naň priviazala stuhu. Kúpači – šibači dostali vajíčka, slaninku, koláče i drobný peniaz, alebo vyšívanú šatôčku. Z vybraných peňazí sa večer usporiadala zábava. Prvá od konca fašiangov. Po domoch chodili často s muzikou. Niekde museli matky vykúpaných dievčat priniesť na zábavu „ cesť “ – čiže česť, poctu. Boli to peniaze, klobása, koláče, beluš, slanina. Dievky prišli až vtedy, keď matky „ cesť “ vyplatili. V Honte kúpačov odmieňali až večer. Vajíčka rozdávala matka vykúpaných dievčat. Každý chlapec dostal 6 – 8 kusov. Neskôr i rôzne cukrovinky. Počet darovaných vajíčok často vyjadroval kvalitu vzťahu medzi dievčaťom a chlapcom, prípadne medzi rodinami.
Zachoval sa aj zvyk, že v utorok striehli ženy a dievčatá na mužov na skrytých miestach a každého výdatne poliali. ale dievčatá odmenu nedostávali.

Oblej ma šuhajko
Oblej ma šuhajko, veď je voda na to, dostaneš vajíčko, maľované za to.
Oblievaj, oblievaj vlasy i hlavičku, ale mi zašanuj tú moju sukničku.

Veľkonočný pondelok
Šiby ryby, mastné ryby dávaj vajcia do korbáča
a keď nedáš, daj kus koláča.
Kázal kadlec aj kadlečka, aby dali tri vajíčka,
jedno biele, dve červené to je moje potešenie

Dajte nám vajíčko, lebo dve, šak vám to máličko ubudne.
Dajte nám prosíček, lebo dva, šak vám to Pánbíček požehná.

Šiby ryby
Šiby ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča a vajíčka do košíčka.
Až mi nedáš dve vajíčka, daj mi aspoň makovníčka.
Ešte k tomu groš, aby bolo dosť.

Šiby ryby, mastné ryby, dávaj vajcia do korbáča
a keď nedáš, vyšibám ťa.

Šiby ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča,
kázal kadlec aj kadlička, abys dala tri vajíčka,
jedno biele, druhé čierne, a to tretie zafarbené,
to je moje potešenie.

Dajte vajíčko
Tetíčko, tetíčko dajte maľované vajíčko
Ak nedáte maľované dajte aspoň biele,
sliepočka vám znesie iné
Na peci v kútku na zelenom prútku
prútik sa zohne vajíčko spadne
Ak mi nedáte na stôl nevydáte
bude vám na peci sedieť a škaredo hľadieť.

Otĺkanie píšťaliek
Otĺkaj sa píšťalôčka vŕbová, pôjdeme my na pastúška, na drvá.
A z pastúšek na oné, na oné, budem kopať v komore, v komore.
V komore je gajdoš, nedal bych ho za groš.

Otĺkaj sa píšťalôčka vŕbová, ak sa nebudeš otĺkať,
budeme ťa žalovať cisáru pánu on ti dá baňu,
že odletíš k zlatému džbánu.
Dosť, dosť, dosť, už je holá kosť.

Hromnice
Vtedy deti vyskakujú, keď halušky v hrnci čujú.
Ešte lepšie keď rezance, do povaly, keď šúľance.
Nechceme my opekance, ani lokšu, nie rezance.
Varte mamko len šúľance, nech sme tučné ako škorce.
Bryndze hodne obetujte a škvarky tiež nešanujte.
Každému nadeľte misku, nech sa rovná ľan ku žitku.

To vajíčko rysované kvietočkami cifrované,
tomu ho ja darujem, koho verne milujem.

Blažejácie
Ach svätý Blažeje chráň nás od záveje
Chodíme my pilní žiaci, chudobní to vinšovníci.
Obyčajne zachovati, dobrých ľudí navštíviti
a živnosti od nich pýtati.
Poslaní sme od rechtora, nazrieť do každého dvora,
pýtať kúsok slaniny, údenej bravčoviny.
A kto nemá mäsa dosti, nech nasype do plnosti
žitka, múky zo štoka, maku, bôbu, jablká.
Všetko s radosťou prijmeme, za všetko poďakujeme,
stále zdravie vinšujeme.

A tam hore na komore, sedí kocúr na slanine,
choďte že ho odohnať a mne kúsok odrezať.
Kus, kus ako hus, ere, ere ako dvere, ešte, ešte ako kliešte.
Ak sa máte porezať, pôjdem si sám odrezať.
A tak si odrežem, že vám nič nenehám

Veľká noc
Veľká noc k nám s jarou letí, šiby ryby, milé deti.
Neberte mi z košíčka, maľované vajíčka.
Pridajte mi aj vy vajko, ja som vajíčkový zajko.

Oblej ma šuhajko veď voda je na to.
Dostaneš vajíčko, maľované za to.

Veľká noc, veľká noc, kedyže už bude,
ktorý že ma šuhaj, pooblievať príde

Na Juraja

Aj k Jurajovi sa viažu jarné zvyky. Nájdený štvorlístok prinášal šťastie a preto si ho ľudia zašívali do šiat. Rastliny so žltými kvetmi dávali dojniciam, pretože o Ďuri sa všetko pobúri.
Do teraz sa vravieva, že na Juraja sa zem otvára, alebo že do Ďura nenarastie nič, aj keby kliešťami ťahal so zeme, a po Ďurovi všetko ide von, aj keby to kladivom zatĺkal. Ľudia verili, že po tomto termíne idú zo zeme von nielen rastliny, ale aj plazy a obojživelníky. Kto našiel hada pred Ďurom, mal ho zabiť. Mäso používali ako liek pre ľudí i dobytok. Kto ujedol polievku z hada, mal rozumieť zvieracej reči. Had mal dopomôcť aj k peniazom. Povery sa spájali aj s mlokmi a jaštericami. Ruka, po ktorej prešiel mlok, prinášala úspech a kto stretol jaštericu, mel byť šikovný. Pri prvom stretnutí s jaštericou sa hovorilo:
Jašterička mladá, ochráň ma od hada,
a ja ťa ochránim od mrcha človeka.
Povery sa viazali aj k iným zvieratám chyteným v tento deň, napr. žaby, krty, motýle. Kukučka predpovedala budúce bohatstvo. Hrmenie predznamenalo úrodu, či neúrodu.
Aj na Juraja sa ľudia rôznymi magickými úkonmi usilovali prekaziť činnosť škodlivých síl. Uhlíkom vykiadzali stajne, kravám dávali cesnak, dobytok okiadzali zeleným žitom. Ženy opäť skoro ráno stierali rosu z cudzej lúky. Ohňami vyháňali zlé sily z chotára. Pri Jurských ohňoch sa zabávala najmä mládež, ale prišli aj starší. Dievčatá spievali:
Ďur, Ďur, Svätý Ďur, daj mi muža ako ruža, juj!
Ak mi muža nedáš ,roboty mi necháš.
Kým horeli ohne, dievčatá trhali tŕnie a divý egreš, keď vatry dohoreli, gúľali sa po oziminách. Do vzduchu vyhadzovali jurské vence, alebo ich hádzali do vody tam, kde bol vír – ak chceli vedieť, kedy a kde sa vydajú. Na noc si pod hlavu dávali devätoro byliniek. V sne sa potom mali dozvedieť, za koho sa vydajú. Niekedy hádzali do cudzích oblokov popol. Jurské piesne spievali dievčatá celý týždeň.
Atmosféru dotvárali tradičné jarné hry detí a mládeže. Pôvodne súviseli s obradmi privolávajúcimi jar alebo leto. Deti privolávali slnko:

Slnko, slnko, poď na naše líčko, dáme ti vajíčko,
položíme ho na oblok. Ak neprídeš dnes, uchytí ho pes.
Psíčko, psíčko, za vajíčkom bež.

Klnka, klnka, daj nám slnka, veď mi ti ho dáme, keď sa poihráme.
Zabijeme jalovicu, tebe dáme polovicu,
Kršiakovi jelito, čo mu bude na leto.

Svieť, svieť slniečko, dáme ti zrniečko.
Žitné, pšeničné, ovsené, jačmenné.
Ak ho chceš mať, musíš dobre hriať.
Hrej, zem, hrej, dosť je zimy zlej.

Keď slnko zasvieti, zima preč odletí.
Už letí, už letí, radujú sa deti.
Slnko pekne hreje, na deti sa smeje.

Trávička zelená, to je moje potešenie,
trávička zelená, to je moja perina.

Slnko svieti, milé deti,
poďme do trávy, uvijeme, upletieme
venček z púpavy.

Ideme, ideme chodníčka nevieme,
dobrí ľudia vedia, azda nám povedia.

Šli dievčence vence viť našli ony zlatú niť.
Vence z kvetov uvili, dolu vodou pustili.
Zastavte sa pri milom, pri šuhajku spanilom.

Jarná modlitba
Tráva je múdra vec. Čo všetko vie ti!
Tráva je koberec pod nohy detí.
Pre ľudí mliečičko, pre zvery chlebík.
Zelená halena, ušitá v nebi.
Daj, Bože, trávičku.Už sa nám žiada.
Zložiť v nej hlavičku, kvety v nej hľadať.

Slnko už ako zvon na Tvoju slávu
vyzváňa, Pane náš. Daruj nám trávu!

Vyčítanky
Aka fuka funda luka funda káva kevenduka,
ak fuk funda luk, funda káva kevenduk.
Sedí ryba pri potoku, drží zlatý meč,
na koho to slovo padne, ten musí ísť preč!
Biri – biri – biribi, išiel otec na ryby,
išiel otec na raky, donesie nám turáky.

Daj, Bože slnca
Daj, Bože slnca, do nového hrnca.
Veď ti ho my dáme, keď sa poihráme.
Zabijeme hus, tebe dáme kus,
zabijeme jalovicu, tebe dáme polovicu,
zabijeme vola, tebe dáme roha.

Na Spiši spievali takto:

Ide Smrtka s kúdelú na tú smrtnú nedeľu.
A ty, máj, kravám daj, na voly a na kone nezapomínaj.

Dievčatá v okolí Brezna hovorili:
Doniesli sme vám tento zelený háj, nové leto.
Ej, vtáčku, vtáčku, čo tak za rána šteboceč?
Či ťa zima trápi, dievkina krása, vlasy do pása.
Von pani z mesta, kráľovná do mesta!

Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa, kdes kľúč podela? Dala som, dala svätému Jánu,
aby otváral zelenú bránu.
Donášam Morenicu, stratil richtár rukavicu.
Vrtela by sa, nemám kolesá, tancovala by, ale som bosá.
Predaj mamka, Srnuľu, kúp mi sukňu zelenú,
čo sa budem vrtievať, do kostola chodievať každú božiu nedeľu.
Vajco, vajco, lebo dve, na kraslice obidve.
Nedajte nám dlho stáť, budeme vám strechy drať a pod nohy stlať.

Išla naša pani do hory uviazol jej tŕň do nohy,
by jej dali zopár vajec a za lyžičku masla,
aby tá rana do rána zrástla. Dobrý deň vinšujeme.

Niekde na vajíčka aj písali:
Písané vajíčko odo mňa prijmite,
a pri pohľade naň, na mňa si spomnite.

Dobre mi pán boh dal, na vôľu velikú,
že mi dal frajera, v belavom lajblíku.

Lajblík s gombičkami, košeľu s čipkami,
žeby bol najkrajší, medzi parobkami.

Prichystaj sa dievčina, šibačka sa začína.
Namaľuj si vajec kopu, na dvere už chlapci klopú.

Šiby, ryby, mastné ryby, aby teba blšky, mušky neštípali.

Prispela: Henrieta